|
Rozsiahly pevnostný systém sa
postupne začlenil do celku rozrastajúceho sa mesta. Celý novodobý pevnostný
systém predstavuje z hľadiska fortifikačných stavieb na Slovensku významnú
pamiatku s relatívne dobre zachovanými stavebnými prvkami. Doterajšie rôznorodé
využitie jednotlivých fortov obrannej feťaze je nevhodné. Nielenže nedovoľuje
prezentovať komplex ako pamiatku, využiť jej veľké priestorové kapacity na
celospoločenské potreby, ale naviac je príšinou devastácie jej podstaty
neodbornými zásahmi.
Miesto dnešného komárňanského hradu, jeho osídlenie, či využitie na obranné
ciele prvýkrát spomína Anonym, ktorý žil za vlády kráľa Bélu IV.. V diele Gesta
Hungarorum píše o založení mesta Komárna. Syn Ketela - Alaptolma postavil hrad a
nazval ho Komárom. Alaptolma vystaval hrad pravdepodobne v 1. polovici 10.
storočia. Komárno musíme teda zaradiť medzi najstaršie hrad vystavané v našich
krajinách. Komárno bolo kráľovským hradom blízko západnej hranice vtedajšieho
štátu a tak bolo prirodzené, že v nasledujúcich storočiach ho zosilňovali a
zdokonaľovali. Komárňanský pevnostný systém bol najväčšou a najsilnejšou
fortifikačnou stavbou rakúsko-uhorskej monarchie. Vybudovali ho pre 200 tisícovú
armádu dokonalou stavebnou technikou. Vonkajší obvod Palatínskej a Vážskej línie
dosahuje dĺžku 6 km a ich zastavaná plocha s ochranným pásom meria približne 120
tisíc m2. Hrot západného bastiónu Novej pevnosti nesie nápis: NEC ARTE NEC MARTE
(Ani ľsťou, ani silou) Tieto slová v plnej miere charakterizujú na svoju dobu
dokonalý nedobytný pevnostný systém. Pre svoju historickú, dokumentačnú a
architektonickú hodnotu ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku..
Pevnosti sa budeme venovať aj na kultúrnom magazíne Kulturno.sk a na magazíne zaujímavosí a noviniek ZN.sk
|