|
Po rozpade Rakúsko-Uhorska a
vzniku ČSR štátna hranica na Dunaji rozdelila historickú Komárňanskú župu i
mesto Komárno. Ľavobežná časť mesta sa stala sídlom novoutvorenej
Rábsko-Komárňansko-Ostrihomskej župy. Územnou reorganizáciou roku 1923 bola táto
župa zrušená a Komárno sa stáva sídlom Komárňanského okresu. Ako hraničné mesto
ostáva na pokraji hospodárskeho záujmu. Väčší počet pracovných príležitostí
poskytovali v meste iba lodenice, dunajský prístav, novozriadená výkupňa tabaku
a elektráreň. Vytvorením československej štátnej správy, zriadením viacerých
nových úradov a inštitúcií sa čiastočne zmenilo národostné zloženieobyvateľstva
mesta, väčšinu obyvateľov však naďalej tvorili Maďari a Komárno sa v rokoch
prvej republiky stalo strediskom kultúrneho a spoločenského života maďarskej
menšiny na južnom Slovensku. Viedenskou arbitrážou z 2. novembra 1938 bolo južné
pohraničie Slovenska a tým aj Komárno pripojené k horthyovskému Maďarsku a opäť
sa stalo župným sídlom a zjednotené s pravobežným Komáromom. Vývoj mesta sa ešte
viac spomalil, čo sčasti zapríčinila aj jeho veľká zadĺženosť a vojnové pomery.
V rokoch 2. svetovej vojny bolo mesto viackrát bombardované. Prechodom forntu
30. marca 1945 sa Komárno opäť stalo hraničným mestom Československa. Začala sa
obnova zničených komunikácií, mostov, budov a závodov mesta.
K hospodárskemu rozvoju
mesta v neskorších rokoch prispelo vybudovanie novej lodenice. Pre jej
pracovníkov sa budovali nové sídliská na okraji mesta. Postupne sa rozširovala
sieť autobusových liniek miestneho závodu ČSAD a aj v mestskej doprave boli
fiakre nahradené autobusmi. Budovateľskú prácu Komárňančanov narušila v júli
1954 dunajská povodeň. Obyvateľov Alžbetinho ostrova evakuovali, lebo celý
ostrov bol zaliaty. Oveľa väčšie škody spôsobila povodeň v roku 1965. Voda
zaliala okrajové časti mesta, lodenicu, na nižšie položených miestach vystúpila
spodná voda, zničili sa cesty a poškodili železničné trate. Po tejto povodni
rýchlym tempom pokračovala výstavba domov, ktorá v priebehu niekoľkých rokov
celkom zmenila tvárnosť mesta. Došlo tiež k dynamickému rozvoju priemyslu a
poľnohospodárstva. Na nových sídliskách a v nových obytných štvrtiach sa
vybudovali obchody, reštaurácie, škôlky a jasle. V centrálnej časti mesta sa
postavilo niekoľko verejných objektov -zmenáreň, VÚB, Sporiteľňa... Na
námestiach sa postavilo niekoľko nových pomníkov a sôch, skrášľovalo sa
historické jadro mesta i nové sídliská. Komárno v súčasnosti síce nepatrí medzi
veľké mestá Slovenska, ale je rušným hraničným mestom s dobrou perspektívou
ďalšieho rozvoja. |