|
|
Komárno bolo jedným z
dôležitých kultúrnych centier Uhorska už v minulých storočiach. Do veľkého
župného sídla, navyše s čulým obchodným ruchom, ľahšie prenikala kultúra a
vzdelanosť ako do odľahlých miest. V posledných rokoch 18. storočia tu začal
vychádzať prvý populárno-náučný časopis Všeobecné zbierky v Uhorsku, slávne boli
aj Komárňanské kalendáre. V meste už v minulosti vychádzalo viac týždenníkov, ba
v revolučných rokoch 1849/49 aj denník. Prvé kino sa v roku 1908 usalašilo v
drevenej búdke pri dunajskom cestnom moste. V Komárne sa narodili významné
osobnosti svetovej kultúry - románopisec Mór Jókai a hudobný skladateľ Franz
Lehár. V meste boli založené aj robotnícke kultúrne a športové spolky (spevokol
Svornosť, Robotnícke ochotnícke divadlo, Robotnícka telovýchovná jednota...).
Slovenskí obyvatelia mesta v 30-tych rokoch vyvíjali činnosť hlavne v Matici
slovenskej. Sľubný kultúrny rozvoj mesta prerušila mníchovská zrada a v roku
1941 druhá svetová vojna. Po oslobodení kultúrny život v meste silne postihnutom
vojnovými udalosťami sa rozvíjal pomaly. Nebolo ani dosť ľudí, ktorí by kultúrne
podujatia organizovali. Kultúrno-osvetová činnosť sa rozvinula len v školách.
Kultúrne potreby obyvateľov uspokojovalo jediné štátne kino. V terajšej budove
múzea hneď po oslobodení otvorili osvetovú besedu, no bez stáleho osvetového
pracovníka. Mestská ľudová knižnica bola spočiatku otvorená len niekoľko hodín v
týždni. V roku 1955 v drevenej budove zriadili klubovňu mládeže. Slúžila do roku
1959, keď ju nahradil novopostavený závodný klub Slovenských lodeníc. Za medzník
v dejinách komárňanskej kultúry možno označiť 23. júl 1963, keď verejnosti
odovzdali Dom odborov, ktorý sa stal centrom celomestského života. V sále sa
konali konferencie,
schôdze okresného charakteru, predstavenia divadelné a tanečné. Jeho súčasťou
bol aj amfiteáter a budova na II. sídlisku zriadená v máji 1967. V súčasnosti
budova Domu odborov slúži Matici slovenskej. Matica slovenská vykonáva medzi
občanmi slovenskej národnosti záslužnú kultúrno-výchovnú prácu. Maďarské
oblastné divadlo so sídlom v Komárne vzniklo na jar 1952 ako činoherné divadlo a
svoju činnosť začalo v októbri 1952. Divadlo sa skladalo takmer len z
ochotníkov, chýbal odborne vyškolený personál a mali i priestorové ťažkosti. 1.
januára 1969 sa v Košiciach zriadila scéna Thália ako súčasť Maďarského
oblastného divadla a okrem svojho hlavného poslania - pôsobiť medzi obyvateľmi
maďarskej národnosti na východnom Slovensku pravidelne organizuje zájazdy aj do
iných okresov s maďarským obyvateľstvom. Budova Podunajského múzea do roku 1950
patrila národnej kultúrnej komisii, neskôr okrem múzea tu mala sídlo aj okresná
knižnica a okresný dom osvety. Prvé miestnosti sa sprístupnili v roku 1952, keď
nastúpili aj prví profesionálni pracovníci. V doterajších priestoroch sú bohaté
zbierky predmetov od najstarších dejín do roku 1918. Samostatnú zbierku tvorí
expozícia sakrálneho umenia v Pravoslávnom kostole zriadená v roku 1967.
Mesto Komárno postupne vyrástlo na významné stredisko kultúry, o čom svedčia
mnohé podujatia medzinárodného charakteru. Ročne alebo periodicky sa opakujúce
kultúrne podujatia umocňujú zviditeľnenie mesta aj v umeleckých a vedeckých
kruhoch. Medzinárodná spevácka súťaž - Lehárovo Komárno, organizovaná dvojročne
a s ním spojený Lehárov festival je usporiadaný na počesť rodáka z Komárna,
autora populárnych operetných melódií. K srdciam obyvateľov regiónu, ako aj
hostí nielen zo Slovenska, ale i zo zahraničia, prirástlo každoročne opakujúce
sa týždenné podujatie - Komárňanské dni, v rámci ktorých je organizovaný aj
medzinárodný pouličný beh Komárno - Komárom. Na počesť ďalšieho rodáka mesta,
romantického spisovateľa Móra Jókaiho sa každoročne organizujú Jókaiho dni,
ktoré sú oslavou literárneho umenia, ale aj súťažou maďarských divadelných
súborov a jednotlivcov v prednese prózy a poézie. Každoročne sa opakujú
Cyrilo-metodské slávnosti a Matičné dni, ktoré sú folklórnym festivalom
slovenskej národnej kultúry za účasti súborov zo zahraničia. Na báze odbornej,
vedeckej činnosti každoročne sa opakujú Selyeho dni a trojročne konaná
konferencia tzv. Prowázekove dni s udelením Prowázekovej medaily najvýznamnejším
vedcom v odbore mikrobiológie.
Kultúre Slovenska, aj Komárna sa už potom bližšie venuje kultúrny magazín KULTURNO.sk. Komárno ako súčasť regiónu Podunajsko tam nachádza svoj vlastný priestor a prezentuje sa aj miestny folklór. |
|
|
|
Mesto Komárno leží na južnom Slovensku pri brehu Dunaja a zároveň pri štátnej hranici s Maďarskom. S našim južným susedom ho spája most
Sv. Alžbety v ktorého strede je línia štátnej hranice. Samotné mesto je predstavené ďalej na týchto stránkach.
Cestovanie.biz
server o cestovaní
Všetky
práva vyhradené © 2009-2010
MESTOKOMARNO.com neoficiálne stránky mesta Komárno - kontakt: komarno*cestovanie.biz