Kultúra a spoločnosť -
Úrady a inštitúcie -
Školstvo -
Banky -
Mesto -
Web -

Pravoslávny kostol
Vzácnou a svojráznou kultúrno-historickou pamiatkou mesta je Pravoslávny kostol, postavený v barokovom slohu v roku 1754. Z umelecko-historického hľadiska najcennejšiu časť kostola tvoria dubové barokové stallá,ikonostáz a v kostole umiestnené ikony zo 16. - 18. storočia. Ikony sem boli prenesené z Balkánu Srbmi, ktorí sa v čase tureckého nebezpečenstva usadili v meste. Základný kameň najstaršieho kostola Srbov položili ešte v roku 1511 a bol postavený na území dnešnej pevnosti. Terajší pravoslávny kostol je v správe Podunajského múzea a je v ňom umiestnená stála expozícia sakrálneho umenia.

Kostol sv. Ondreja
Kostol dali postaviť Jezuiti v rokoch 1748 - 1755. Počas zemetrasenia v roku 1763 a neskôr za obliehania v roku 1848, následkom požiaru sa kostol značne poškodil. Posledná prestavba kostola sa uskutočnila v rokoch 1850 - 1860, po ktorej na ňom prevládajú barokové prvky. Fresky tohto veľkého a bohato zdobeného barokového kostola vyhotovil známy maliar Maulpertsch roku 1760.

Kostol sv. Rozálie
Zaujímavou pamiatkou klasicistického stavebného slohu je kostol sv. Rozálie, postavený v roku 1848. Pozornosť záujemcov upúta svojou netypickou formou. Budova bola projektovaná a vybudovaná podľa vzoru rímskych rotúnd. V exteriéri k oválu lode, ktorá je zaklenutá laternovou kupolou, sa pripája obdĺžnikové presbytérium. Na protiľahlej strane je umiestnený chór s organom.

Kostol reformovanej cirkvi
Kostol začali stavať 13. marca 1787 a vysvätili ho 21. septembra 1788. So stavbou veže kostola sa začalo v roku 1818, ale pre nedostatok peňazí sa ju podarilo dokončiť až v roku 1832. Vtedy sa vytvorila aj čelná strana kostola v slohu empír. Do novej veže dala cirkev odliať v r. 1837 tri nové zvony a v roku 1839 sa na vežu dostali vežové hodiny od budínskeho majstra Jozefa Jauschmanna. 29. septembra 1849 mesto obliehajúce cisárske vojská podpálili kostol. Zhorela strecha, zničili sa zvony i vežové hodiny. V roku 1850 bola strecha kostola obnovená a v r. 1853 dokončili i obnovu interiéru. Počas I. svetovej vojny zhabali 2 zvony z veže kostola. Z chýbajúcich zvonov sa na jeden, zv."Gazdovský zvon" zložili komárňanskí gazdovia reformátskeho vierovyznania, na druhý, tzv."Jókaiho zvon" pozbierali peniaze od ostatných členov tejto kresťanskej obce. "Gazdovský" a " Jókaiho" zvony boli vysvätené 15.septembra 1929. Pamätná tabuľa, ktorá bola umiestnená v kostole v r. 1922 pripomína a vzdáva česť pamiatke padlých tohto vierovyznania v I.svetovej vojne. Elektrické osvetlenie bolo inštalované v kostole na začiatku 30-tych rokov. Vtedy sa do stredu kostola dostal kovaný luster, ktorý je prácou Andrása Töröka. Na pamiatku pokrstenia spisovateľa Móra Jókaiho (20. febr. 1925), sa na jeho sté výročie narodenia konalo v kostole pamätné zasadnutie. Kostol bol naposledy obnovený v sedemdesiatych rokoch, keď bola pozlátená aj hviezda na 63 m vysokej veži.

Kostol evanjelickej cirkvi ausburského vyznania
Kostol bol postavený v klasicistickom štýle v roku 1796, posvätený v januári 1978, ale veža bola pristavaná až v roku 1899. Exteriér je neoklasicisticky prefasádovaný koncom 19. storočia a renovovaný bol v roku 1975.

Malá Synagóga, Sociálny útulok židovskej náboženskej obce
Po 2. svetovej vojne rapídne klesol počet členov miestnej židovskej náboženskej obce, ktorej bohoslužby sa konajú v tzv. Malej synagóge na Štúrovej ulici, postavenej spolu s bývalým sociálnym útulkom židovskej náboženskej obce v roku 1896. Útulok bol založený Kolomanom Friedom. Nachádza sa tu miestnosť, ktorá slúži ako modlitebňa, galéria pre ženy.

Kaplnka sv. Anny, bývalý špitál
Prvý špitál, neskôr chudobinec mesta, bol umiestnený v budove, v ktorej sa nachádza i dnešná kaplnka sv. Anny. Dlhé desaťročia tu liečili infekcie chorých z mesta a okolia, neskôr tu našli útulok najchudobnejší a opustení ľudia z okolia. Budova, ktorá videla more ľudského utrpenia, bola postavená v 18. storočí a nesie znaky barokového a klasicistického stavebného slohu.